Kyberšikanovanie (tiež kybernetická šikana, počítačová šikana) je druh šikany, špecifický tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, najčastejšie prostredníctvom internetu či mobilného telefónu. Ide o zasielanie obťažujúcich, urážlivých či útočných mailov a SMS, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, prípadne zverejňovanie fotografií a videí s cieľom poškodenia identity danej osoby.

Kyberšikana je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Jej silný prejav sa najvýraznejšie vyskytuje na sociálnych sieťach ako Facebook, Twitter, Instagram a podobné. Avšak vyskytuje sa i pri hraní online videohier, e-mailovaní či písaní obyčajných sms správ.

Je to práve anonymita, ktorá často priťahuje agresorov. Cítia sa chránení pred odhalením vďaka častému používaniu falošných kont alebo pseudonymov či rôznych prezývok. Avšak pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.

 

Čo všetko môže byť kyberšikanovanie

 

Urážanie a nadávanie: prostredníctvom komentárov k fotografiám a videám alebo na nástenke na sociálnych sieťach; posielanie urážajúcich správ cez email, čet alebo mobil, nadávanie cez čet, anonymné telefonáty.

Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi či nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhráťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami. Na vydieranie môžu byť tiež použité fotografie alebo videá obete.

Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotograií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je Happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.

Šírenie osobných informácií alebo klebiet: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.

Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.

Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil, v ktorom ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.

 

Znaky rozlišujúce kyberšikanu od šikany

 

Časová neobmedzenosť - Kyberšikana nekonči po škole alebo po práci. Páchatelia kyberšikany môžu útočiť kedykoľvek cez Internet alebo prostredníctvom mobilu, a tak je obeť prenasledovaná aj doma.

 

Priestorová neobmedzenosť - Kyberšikana sa neobmedzuje len na priestory triedy alebo školský dvor: kyberšikana prostredníctvom mobilných telefónov a internetu prenasleduje dieťa aj v jeho domove, ktoré tak nemá pred elektronickými útokmi úniku.

 

Veľkosť publika a rýchlosť šírenia - S tým, ako ľahko sa na internete šíri digitálny obsah, je jednoduché rozšíriť aj fotografiu, video alebo text, ktorý niekoho ponižuje, šíri o ňom nepravdivé alebo popudlivé informácie. Najľahšie je to v sociálnych sieťach, na portáloch pre zdieľanie videí a verejných chatoch, kde má k takým materiálom prístup každý užívateľ internetu. U rozvinutých kyberšikán dochádza k verejnému hlasovaniu, petíciám, masovým komentárom na úkor obete. S počtom divákov úmerne narastá aj frustrácia obeti. Preto býva rozsah kyberšikany omnoho väčší, než u šikanovania. Obsah, na ktorý sa už dávno zabudlo, sa môže kedykoľvek znovu objaviť na verejnosti a pre obeť je tak aj po rokoch oveľa ťažšie celú nepríjemnú záležitosť prekonať.

 

Anonymita - Páchatelia sa sami cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.

 

Identita páchateľa a obete - Ku kybernetickému šikanovaniu môže dochádzať tak medzi rovesníkmi (napr. medzi kamarátmi alebo spolužiakmi) ako aj medzi rozdielnymi generáciami (napr. medzi žiakmi a učiteľmi). Vek alebo vzhľad pritom nezohráva žiadnu úlohu. Páchateľ kyberšikany si totiž môže vybudovať novú elektronickú identitu, ktorá sa ale často veľmi líši od tej skutočnej. Páchateľ nemusí mať jednu virtuálnu identitu / profil, ale môže ich mať viacero, ktoré sa môžu navonok podporovať pri páchaní kyberšikany na určitej obeti.

 

Rozpoznateľnosť - Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte. Po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Môže preto zostať svojmu okoliu dlho skrytá. Napriek tomu pôsobí zranenia nemenej vážne a ťažko liečiteľné (napr. úzkostné poruchy, posttraumatické poruchy, deformuje rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií). Preto je dôležité rozvíjať citlivosť voči signálom elektronického násilia medzi žiakmi a nepodceňovať ich.

 

Tipy pre žiakov

 

Nech sa deje čokoľvek, pomoc vždy existuje.

Požiadaj o pomoc dospelého, ktorému dôveruješ.

Nie si v tom sám.

 

Dávaj si pozor na to, čo o sebe zverejníš na internete. Zváž, komu prezradíš svoj email, telefónne číslo alebo adresu, komu dáš prístup k svojim fotografiám alebo profilu, komu dovolíš, aby ťa odfotil alebo natočil na video. Opatrnosťou sa chrániš pred možným ubližovaním.

Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Ak sa ho budeš snažiť presviedčať, tak ho len povzbudíš v tom, aby pokračoval – chce totiž vidieť tvoju reakciu a pozorovať tvoj strach.

Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechávaj si to pre seba. Ak je ti niečo veľmi nepríjemné alebo ťa trápi, tak to nie je len tak. Aj pre dospelého je ťažké zvládnuť opakované ubližovanie, zastrašovanie alebo vyhrážanie. Povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk (116 111). Nespravil si nič zlé a nie je dôvod na to, aby si sa za to hanbil alebo musel trpieť.

Na internete môžeš agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretneš s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, emaily, stránky, čet) si ukladaj.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmysli, čo na internete robíš, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa tebe zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak si ty sám tým, kto „kyberšikanuje“. Mysli na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne.

Ak si všimneš, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaň ticho. Pomôž obeti, zastaň sa jej, povedz niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

 

Ako spoznáte, kedy je načase uvažovať o možnosti, že sa dieťa stalo obeťou kyberšikany?


- Dieťa prestalo používať počítač, už temer nechodí na internet, hoci ho v minulostí často navštevovalo.
- Dieťa náhle ukonči prácu s počítačom.
- Dieťa po odchode od počítača vyzerá rozrušené, nieje vo „svojej koži".
- Premenlivé správanie
- Dieťa je sklesnuté, depresívne, plačlivé
- Nemá chuť do jedla, pripadne trpí nespavosťou
- Dieťa je nervózne pri čítaní SMS alebo e-mailov
- Somatické problémy, napríklad bolesti hlavy, brucha, točenie hlavy
- Nechuť chodiť do školy, vyhýbanie sa škole
- Zhoršenie prospechu

Tieto stránky využívajú Cookies. Prečítajte si informácie o tom, ako používame cookies a ako ich môžeme odmietnuť nastavením svojho prehliadača.