Školská psychologička

Užitočné linky

https://ipcko.sk/ - internetová/online poradňa pre mladých 

 

https://dobralinka.sk/ - psychologická internetová poradňa pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením 

 

https://www.stalosato.sk/ - všetko potrebné pre online bezpečie (informácie, poradenstvo)

 

https://chcemsazabit.sk/ - samovražda (informácie, poradenstvo, podpora)

 

https://www.krizovalinkapomoci.sk/ - krízova linka pomoci (aktuálne poskytuje aj psychologickú podporu v súvislosti s COVID19) 

 

https://linkadeti.sk/domov - linka detskej dôvery 

 

https://dusevnezdravie.sk/online-poradna/ - liga za duševné zdravie (pomoc pre rodičov) 

 

https://www.komposyt.sk/ - užitočné informácie pre odborníkov, rodičov, žiakov (napr. povolania, riešenie problémov...) 

 

https://www.16personalities.com/sk - online test osobnosti, pomoc pri výbere budúceho povolania - zadarmo 

 

https://www.nehejtuj.sk/

 

youtube kanál https://youtu.be/upcE9L0x4FI – projekt, v rámci ktoráho sa pravidelne vytvárajú videá, v ktorých sa hovorí o dôležitých a aktuálnych témach

 

http://sk.sheeplive.eu/ - projekt sa zameriava na bezpečnosť detí a mládeže, najmä na riziká internetu, mobilov a nových technológií 


http://pomoc.sk/ - združená linka pomoci

Kyberšikana

Kyberšikanovanie (tiež kybernetická šikana, počítačová šikana) je druh šikany, špecifický tým, že je realizovaný prostredníctvom informačných a komunikačných technológií, najčastejšie prostredníctvom internetu či mobilného telefónu. Ide o zasielanie obťažujúcich, urážlivých či útočných mailov a SMS, vytváranie dehonestujúcich stránok a blogov, prípadne zverejňovanie fotografií a videí s cieľom poškodenia identity danej osoby.

Kyberšikana je jedným z najčastejších negatívnych javov na internete. Jej silný prejav sa najvýraznejšie vyskytuje na sociálnych sieťach ako Facebook, Twitter, Instagram a podobné. Avšak vyskytuje sa i pri hraní online videohier, e-mailovaní či písaní obyčajných sms správ.

Je to práve anonymita, ktorá často priťahuje agresorov. Cítia sa chránení pred odhalením vďaka častému používaniu falošných kont alebo pseudonymov či rôznych prezývok. Avšak pre obeť je virtuálne šikanovanie ešte závažnejšie – nemôže pred ním uniknúť nikam, ani do bezpečia domova. Ak používa mobilný telefón alebo internet, agresori sa k nej dostanú v ktorúkoľvek dobu a na ktoromkoľvek mieste.

 

Čo všetko môže byť kyberšikanovanie

 

Urážanie a nadávanie: prostredníctvom komentárov k fotografiám a videám alebo na nástenke na sociálnych sieťach; posielanie urážajúcich správ cez email, čet alebo mobil, nadávanie cez čet, anonymné telefonáty.

Obťažovanie, zastrašovanie, vyhrážanie a vydieranie: opakované obťažovanie prezváňaním, anonymnými telefonátmi či nechcenými správami cez mobil, preťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhráťažovanie emailovej schránky nevyžiadanou poštou, posielanie vírusov, vyhrážanie sa ublížením alebo smrťou. Páchateľ sa tiež môže nabúrať do profilu obete, zmeniť jej heslo a následne tento profil upraviť. Vydiera obeť tým, že jej profil vráti pod rôznymi podmienkami. Na vydieranie môžu byť tiež použité fotografie alebo videá obete.

Zverejnenie trápnych, intímnych alebo upravených fotograií alebo videí: môže ísť o fotografie alebo videá, so šírením ktorých obeť nesúhlasí alebo o fotografie, ktoré boli vytvorené fotomontážou (napr. pripojenie tváre obete k nahej postave alebo znetvorenie pôvodnej fotografie). Samostatnou kategóriou je Happy slapping, videá, ktoré zachytávajú agresívne alebo sexuálne útoky na obeť.

Šírenie osobných informácií alebo klebiet: príkladom môže byť zverejnenie súkromnej komunikácie alebo ohováranie na sociálnych sieťach.

Vylúčenie zo skupiny: napríklad z tímu v online počítačových hrách, zo skupiny priateľov na sociálnych sieťach, ignorovanie v komunikácii a v diskusných skupinách.

Krádež identity, vytváranie falošných a posmešných profilov, nenávistných skupín: agresor získa prístup k údajom obete a pod jej menom objednáva rôzny tovar z internetu. Páchateľ vytvorí obeti profil, v ktorom ju zosmiešňuje, ponižuje alebo založí skupinu na sociálnej sieti, ktorá prezentuje negatívny postoj k obeti. Ak sa dostane do emailovej schránky alebo profilu obete, tak jej tiež môže vymazať správy alebo komunikovať s jej priateľmi a známymi, útočiť na iných ľudí, šíriť nepravdivé informácie.

 

Znaky rozlišujúce kyberšikanu od šikany

 

Časová neobmedzenosť - Kyberšikana nekonči po škole alebo po práci. Páchatelia kyberšikany môžu útočiť kedykoľvek cez Internet alebo prostredníctvom mobilu, a tak je obeť prenasledovaná aj doma.

 

Priestorová neobmedzenosť - Kyberšikana sa neobmedzuje len na priestory triedy alebo školský dvor: kyberšikana prostredníctvom mobilných telefónov a internetu prenasleduje dieťa aj v jeho domove, ktoré tak nemá pred elektronickými útokmi úniku.

 

Veľkosť publika a rýchlosť šírenia - S tým, ako ľahko sa na internete šíri digitálny obsah, je jednoduché rozšíriť aj fotografiu, video alebo text, ktorý niekoho ponižuje, šíri o ňom nepravdivé alebo popudlivé informácie. Najľahšie je to v sociálnych sieťach, na portáloch pre zdieľanie videí a verejných chatoch, kde má k takým materiálom prístup každý užívateľ internetu. U rozvinutých kyberšikán dochádza k verejnému hlasovaniu, petíciám, masovým komentárom na úkor obete. S počtom divákov úmerne narastá aj frustrácia obeti. Preto býva rozsah kyberšikany omnoho väčší, než u šikanovania. Obsah, na ktorý sa už dávno zabudlo, sa môže kedykoľvek znovu objaviť na verejnosti a pre obeť je tak aj po rokoch oveľa ťažšie celú nepríjemnú záležitosť prekonať.

 

Anonymita - Páchatelia sa sami cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.

 

Identita páchateľa a obete - Ku kybernetickému šikanovaniu môže dochádzať tak medzi rovesníkmi (napr. medzi kamarátmi alebo spolužiakmi) ako aj medzi rozdielnymi generáciami (napr. medzi žiakmi a učiteľmi). Vek alebo vzhľad pritom nezohráva žiadnu úlohu. Páchateľ kyberšikany si totiž môže vybudovať novú elektronickú identitu, ktorá sa ale často veľmi líši od tej skutočnej. Páchateľ nemusí mať jednu virtuálnu identitu / profil, ale môže ich mať viacero, ktoré sa môžu navonok podporovať pri páchaní kyberšikany na určitej obeti.

 

Rozpoznateľnosť - Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte. Po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Môže preto zostať svojmu okoliu dlho skrytá. Napriek tomu pôsobí zranenia nemenej vážne a ťažko liečiteľné (napr. úzkostné poruchy, posttraumatické poruchy, deformuje rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií). Preto je dôležité rozvíjať citlivosť voči signálom elektronického násilia medzi žiakmi a nepodceňovať ich.

 

Tipy pre žiakov

 

Nech sa deje čokoľvek, pomoc vždy existuje.

Požiadaj o pomoc dospelého, ktorému dôveruješ.

Nie si v tom sám.

 

Dávaj si pozor na to, čo o sebe zverejníš na internete. Zváž, komu prezradíš svoj email, telefónne číslo alebo adresu, komu dáš prístup k svojim fotografiám alebo profilu, komu dovolíš, aby ťa odfotil alebo natočil na video. Opatrnosťou sa chrániš pred možným ubližovaním.

Ak sa ti na internete niekto vysmieva, nadáva ti, vyhráža sa ti alebo ti ináč ubližuje, nemá na to právo a ty sa vždy môžeš nejakým spôsobom brániť. Daj agresorovi pokojne a dôrazne najavo, že si takéto správanie neželáš, a ďalej s ním nekomunikuj. Ak sa ho budeš snažiť presviedčať, tak ho len povzbudíš v tom, aby pokračoval – chce totiž vidieť tvoju reakciu a pozorovať tvoj strach.

Ak kyberšikanovanie neprestáva, nenechávaj si to pre seba. Ak je ti niečo veľmi nepríjemné alebo ťa trápi, tak to nie je len tak. Aj pre dospelého je ťažké zvládnuť opakované ubližovanie, zastrašovanie alebo vyhrážanie. Povedz o kyberšikanovaní niekomu dospelému – rodičovi, učiteľovi, psychológovi, polícii, kontaktuj linku Pomoc.sk (116 111). Nespravil si nič zlé a nie je dôvod na to, aby si sa za to hanbil alebo musel trpieť.

Na internete môžeš agresora zablokovať alebo ho nahlásiť administrátorovi stránky. Ak sa stretneš s útokmi, posmechom či vyhrážkami, všetky dôkazy (SMS správy, emaily, stránky, čet) si ukladaj.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmysli, čo na internete robíš, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa tebe zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievaš, nadávaš mu alebo sa mu vyhrážaš, tak si ty sám tým, kto „kyberšikanuje“. Mysli na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližuješ, raz ťa to môže mrzieť a môžeš sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne.

Ak si všimneš, že niekto niekomu na internete alebo pomocou mobilu ubližuje, posmieva sa mu, ponižuje ho, nezostaň ticho. Pomôž obeti, zastaň sa jej, povedz niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj ty môžeš byť tým, kto zabráni ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

 

Ako spoznáte, kedy je načase uvažovať o možnosti, že sa dieťa stalo obeťou kyberšikany?


- Dieťa prestalo používať počítač, už temer nechodí na internet, hoci ho v minulostí často navštevovalo.
- Dieťa náhle ukonči prácu s počítačom.
- Dieťa po odchode od počítača vyzerá rozrušené, nieje vo „svojej koži".
- Premenlivé správanie
- Dieťa je sklesnuté, depresívne, plačlivé
- Nemá chuť do jedla, pripadne trpí nespavosťou
- Dieťa je nervózne pri čítaní SMS alebo e-mailov
- Somatické problémy, napríklad bolesti hlavy, brucha, točenie hlavy
- Nechuť chodiť do školy, vyhýbanie sa škole
- Zhoršenie prospechu

Šikana

Šikanovaním označujeme úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky. Je to napríklad bitie, strkanie, vyhrážanie sa fyzickým útokom, krádeže peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ale aj ohováranie, nadávky, či vylúčenie zo spoločnosti ostatných, teda spolčenie sa viacerých detí proti jednému.

 

Útočníkom môže byť jedno dieťa alebo skupina detí.

 

Incidenty sa opakujú, objavujú sa s určitou pravideľnosťou. Jednorázová konfliktná situácia sa za šikanovanie nepovažuje.

 

Prevaha útočníka nad obeťou. Táto prevaha môže byť skutočná, alebo zdanlivá v oblasti fyzickej sily alebo agresivity, v osobnej sile jednotlivca alebo v početnej prevahe skupiny.

 

O šikanovaní hovoríme aj vtedy, ak jedno dieťa, alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu niečo škaredé a nepríjemné, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a podobne. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované dieťa je ťažké ubrániť sa im. Za šikanovanie môžu byť označené aj opakované posmešky alebo hanlivé poznámky o jeho rodine. Za šikanovanie však neoznačujeme občasnú bitku, alebo hádku približne rovnako fyzicky aj psychicky vybavených súperov.

 

Dôsledky šikanovania

 

Šikanovanie ma krátkodobé aj dlhodobé negatívne následky na obidvoch – obeť i agresora. 

 

Depresia sa považuje za najčastejší psychický zdravotný problém, ktorý vzniká v dôsledku šikanovania. Šikanované deti sú deprivovavé, nešťastné a dochádza u nich k poklesu sebaúcty a sebadôvery. Často trpia úzkosťou, cítia hanbu, či dokonca vinu za to, čo sa stalo. Negatívne dôsledky ovplyvňujú nielen ich emocionálne a duševné zdravie, ale aj študijné výsledky, môžu vážne narušiť ich motiváciu chodiť do školy a učiť sa.

 

U detí, ktoré konajú ako agresori, hrozí vyššie riziko antisociálneho a delikventného správania, keď budú dospievať a účasť na trestných činoch, keď budú dospelí.

 

Ako predísť šikanovaniu?

 

Rodičia môžu pomôcť deťom nasledujúcim spôsobom:  

 

  • byť príkladom dobrých vzťahov
  • zvládať vlastnú agresiu
  • dávať jasne najavo, že násilná agresia je neprijateľná
  • okamžite zastaviť akúkoľvek známku neprijateľnej agresie
  • identifikovať a pomenovať účinky agresie
  • opísať pocity obete agresie
  • učiť starostlivým a empatickým vzťahom

 

Aby sa deti nedostali do role obeťe alebo agresora je dôležíté:

  • naučiť deti zodpovednosti za seba a iných;
  • naučiť deti vážiť si seba a iných;
  • naučiť deti starostlivosti a jemnosti;
  • naučiť deti vhodnú asertivitu a agresiu;
  • stanoviť pevné, jasné a nemenné normy správania;
  • dodržiavať predvídateľnú, pravidelnú každodennú rutinu;
  • usmerňovať každý náznak agresie odpútaním pozornosti a včasným zásahom;
  • kontrolovať situácie, kde je agresia pravdepodobná;
  • vyvarovať sa násiliu doma, v škole alebo vo filme/televízii;
  • nikdy nedovoliť, aby neprijateľná agresia priniesla  pre deti pozitívne výsledky

 

Návrhy pre žiakov

 

Čo môžeš urobiť pre svoje bezpečie v škole:

 

  • Vyhľadaj pomoc. Šikanovanie v akéjkoľvek forme je neprípustné. Každý má právo na bezpečnosť v škole, na život bez bolesti ponižovania a strachu. Vyhľadaj sa dospelého, ktorému dôveruješ.
  • Nad uštipačnými poznámkami sa zasmej alebo ich ignoruj. Pamätaj si, že títo ľudia čakajú na reakciu, strach. Humor alebo nevšímavosť ich zaskočí. Asi bude trvať dlhšie, kým ich to prestane baviť, ale bez očakávanej reakcie stratia motiváciu.
  • Môžeš im povedať, aby neotravovali. Ale musíš to povedať nahnevane a okamžite odísť. Nacvič si to pred zrkadlom. 
  • Ak ti nedá pokoj skupina detí, pozri sa na najslabšieho z nich a povedzte mu: ´Toto nie je smiešne a odíď.
  • Buď vždy s viacerými deťmi. Väčšinou si šikanujúci dovoľujú na osamelé deti. 
  • Spýtaj sa jedného člena bandy, keď bude sám, prečo vystupujú viacerí proti jednému.
  • Možno by pomohlo zavolať jednému zo šikanujúcich a spýtať sa ho, či by sa mu to páčilo, keby to robili jemu. Toto bude platiť iba vtedy, ak s ním máš nejaký vzťah. 
  • Vyhľadaj radu u svojich rodičov. Potrebuješ ich rady a podporu. 
  • Nezastav sa, keď ťa budú konfrontovať, pokračuj v chôdzi. Postaraj sa o to, aby si mal svedkov, aby niekto mohol ísť s tebou za dospelým a potvrdiť šikanovanie. 

Prestaň rozmýšľať ako obeť - nezaslúžiš si to. Choď vystretý, tvár sa presvedčivo, aj keď nie si. Zväčša ani ten, kto šikanuje v skutočnosti nie je taký suverénny ako vyzerá, len to vie lepšie predstierať

Dištančné vzdelávanie

Ako úspešne zvládnuť dištančné vzdelávanie 

 

  • Ak počas súčasného obdobia prežívame rôzne emócie ako sú hnev, frustrácia, bezradnosť, hanba, vina za svoje prejavy- tieto prejavy sú normálne.

 

  • Hovorme o situácii rovnako aj s deťmi (aj tí najmenší vnímajú naše obavy), vypočujme ich pocity, myšlienky. Každý z nás ju prežíva jedinečne a inak ako ostatní. 

 

  • Udržujte pravidelný kontakt s rodinou a priateľmi.

 

  • Je dôležité si nájsť čas na spoločné aktivity s rodinou, napríklad rôzne spoločenské hry, spoločné prechádzky v prírode, čítať alebo rozprávať si príbehy, pozerať filmy.

 

  • Dôležitý je tiež pohyb, spánok, strava.

 

  • Spomeňte si čo vám pomohlo v minulosti v záťažových situáciách a snažte sa to aplikovať.

 

  • Nie všetky informácie, čo sa k nám cez sociálne siete dostanú sú pravdivé. Vyberajme si len overené zdroje.

 

  • Skúste si pripomenúť každý deň pár vecí, za ktoré môžete byť vďační, ktoré vám priniesli úsmev alebo vás potešili. Môžete si ich zapísať, aby ste sa vedeli v ťažkých chvíľach ku ním vrátiť.

 

  • Ak našu myseľ zachvátia úzkostné myšlienky, môžete ich uvoľniť meditáciou, modlitbou alebo relaxáciou. Všetky tieto aktivity fungujú ako tréning, majte so sebou trpezlivosť a venujte im pár dní, aby boli plne nápomocné.

 

 

  • Nezabúdajte aj na duševné zdravie, oddychujte.

 

 

Ako na úzkosť?

Keď je váš strach priveľký, alebo začínate pociťovať panický záchvat, vyskúšajte toto:

  • dobre zhlboka dýchať
  • ozvať sa nejakému blízkemu človeku a požiadať ho o podporu
  • priviesť sa na iné myšlienky – venovať pozornosť niečomu konkrétnemu (rozhovory, voľnočasové aktivity)
  • zacvičiť si, pohyb rozptyľuje úzkosť 
  • nešíriť paniku cez sociálne siete či inak na druhých, ale skôr sa povzbudzovať navzájom 
  • ak je to silné a opakované, vyhľadať odbornú pomoc 



Môžete tiež vyskúšať tieto cvičenia:

Hlboké a pomalé dýchanie

Priložte si jednu ruku na hrudník a druhú na brucho. Dávate ich tam preto, aby ste mohli lepšie korigovať svoj dych. Nadychujte sa iba do brucha a počas toho počítajte do troch. Na konci nádychu si dajte malú pauzu a vydychujte na päť dôb. Neskôr môžete sekundy pridávať, ale vždy sa musíte nadychovať kratší čas než vydychovať. Ak to nepomôže, skúste dýchať pokojne do sáčku.

V priebehu dňa sa na chvíľu zastavte, trikrát sa pomaly nadýchnite a vydýchnite a skúste si uvedomiť, čo práve v tej chvíli prežívate a kde ste. V duchu pomenujme tri veci, ktoré práve okolo seba vidíte. Je to spôsob, ako sa ukotviť v prítomnosti a ako predchádzať neuvedomovanému stresu

Tipy pre žiakov počas dištančného vzdelávania

    • Kontaktuj svojich učiteľov aj rodičov, keď potrebuješ pomoc, sú tu pre teba a poďakuj im za to 

 

  • Nezabúdaj, že aj napriek tomu, že sa učíš doma a mimo svojej triedy, stále je dôležité pamätať na to, že aj v tejto online triede platia nejaké pravidlá ako v offline triede
  • Je úplne super, ak si vo svojom voľnom čase urobíš krátke prestávky od obrazovky a online sveta. Skús sa venovať niečomu, čo ťa baví – čítať knihy, zacvičiť si, ísť na čerstvý vzduch, ísť na prechádzku so psom, zahrať si nejakú spoločenskú aktivitu. Dopraj si medzi online vyučovaním a online voľným časom nejakú aktivitu v offline priestore 
  • Veľmi ti pomôže, keď si doma vytvoríš prostredie, ktoré je určené na vzdelávanie, online vyučovanie, či riešenie domácich úloh. Rovnako užitočné môže byť aj vytvorenie študijného plánovača, kde si zapíšeš všetky svoje úlohy, pochváľ sa so svojimi úspechmi a pokojne si daj aj odmenu za ich splnenie ?
  • Je dôležité, aby boli správy, úlohy, obrázky a materiály, ktoré sú súčasťou online vzdelávania odosielané prostredníctvom schválených (odporúčaných) školských kanálov, pomôže to udržať osobné informácie v bezpečí  
  • Snaž sa pamätať na to, že sa nachádzaš v učebnom prostredí a nie v sociálnom prostredí. Na uvoľnenejšiu, neformálnu komunikáciu so svojimi spolužiakmi, môžeš použiť inú platformu a iný čas, pretože aj to je veľmi dôležité, aby ste sa spolu rozprávali, nie len o škole 
  • Aj do online školy choď upravene a štýlovo, to že sa učíš doma neznemená, že si nemôžeš dať svoje obľúbené oblečenie alebo účes. Zachováš si tým aj návyky, ktoré vykonávaš každé ráno, keď sa chystáš do offline školy 
  • Prístupy do online vyučovania, alebo k učebným materiálom, si môžu vyžadovať registráciu. Postaraj sa o ne, nech ich máš čo v najväčšom bezpečí – nastav si silné heslá, nezdieľaj ich s ostatnými, nezverejňuj ich 
  • Rovnako dôležité je, aby boli tvoje školské komunikačné kanály oddelené od osobných kontaktov s priateľmi a rodinou

 

 

Ak Vaše deti pociťujú nadmernú úzkosť, frustráciu, negatívne pocity, ktoré nevedia spracovať, môžete kontaktovať naše školské psychologičky každý deň emailom.






Takisto sa môžete obrátiť na tieto kontakty:

Ak máš menej ako 18 rokov, zavolaj na Linku Detskej Istoty 11 111 non-stop alebo kontaktuj spoločnosť priateľov detí Li(e)nka 0907401749Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Skype (linkadeti) v pracovné dni v čase 14:00 – 20:00

Ak si dospelý akéhokoľvek veku, zavolaj na Linku Nezábudka 0800 800 566 non-stop

Ak uprednostňuješ online komunikáciu cez chat a e-mail, napíš na IPčko.sk 7:00 – 24:00



Odkazy:

https://trencin.sk/aktuality/ako-prezit-sucasne-obdobie-v-psychickom-i-fyzickom-zdravi/

https://ipcko.sk/ako-zvladnut-distancne-vzdelavanie/

https://www.psychesro.sk/ako-sa-vysporiadat-so-stresom/#myslienky_mraky

https://www.forbes.sk/ako-bojujem-s-uzkostami-z-koronavirusu-pomaha-mi-tychto-10-tipov-od-psychologov/

https://zdravierodiny.zenskyweb.sk/clanok/46104-stres-z-koronavirusu-psycholog-radi-ako-ho-prekonat

1.

MÝTUS : Keď navštívim školského psychológa, znamená to, že je so mnou niečo zle. 


PRAVDA : Keď navštívim školského psychológa, znamená to, že CHCEM NIEČO ROBIŤ SO SVOJIM ŽIVOTOM ABY SOM SA CÍTIL/A  LEPŠIE. Je to prejav odvahy a odhodlania.

 

2.

MÝTUS : Je to hanba, keď si neviem riešiť svoje problémy sám/sama a musím za niekým chodiť.

PRAVDA : Je dobre známe, že na svoje vlastné problémy sa nedokážeme pozerať s nadhľadom a bez emócií, preto nám môže pomôcť ak sa porozprávame s niekým, kto nás vypočuje a pozná iné možnosti ich riešenia.

 

3.

MÝTUS : Celá škola sa dozvie, že chodím ku školskému psychológovi a budú sa mi smiať.

PRAVDA : Chodiť k školskému psychológovi sa dá aj bez toho, aby o tom niekto v škole vedel. Dohodnutím termínu (cez e-mail, schránku dôvery) sa to dá aj diskrétne. Konzultáciu je možné naplánovať pred alebo po vyučovaní, kedy v škole nie je nikto zo spolužiakov. Všetko je o tom, ako sa dohodnete ☺

 

4.

MÝTUS : Školský psychológ môže niekomu za mojim chrbtom prezradiť dôverné informácie, ktoré sa počas konzultácie dozvie.


PRAVDA : Psychológ má povinnosť mlčať o tom, čo sa na konzultácii dozvedel. Výnimku tvoria situácie, kedy má podozrenie, že dochádza k trestnému činu – vtedy má povinnosť nahlásiť zistenia príslušným orgánom. Sú to situácie dané zákonom (napr. ak niekomu ubližujú). A dokonca aj toto ohlásenie psychológ neurobí bez vášho vedomia. Všetko ostatné je dôverné a psychológ o tom nemôže hovoriť s nikým, pokiaľ k tomu nemá povolenie klienta.

 

5.

MÝTUS : Školský psychológ hneď spozná, čo si myslím a aký/aká som.

PRAVDA : Psychológ nemá krištáľovú guľu, ani nepozná zázračné triky na to, aby o klientovi zistil niečo, čo klient nechce prezradiť. To, ako sedíme, ako sa tvárime má väčšinou mnoho dôvodov a aj psychológ potrebuje čas na zoznámenie sa s nami, rovnako ako ho potrebujeme aj my. Aj keď sa psychológ mohol naučiť nejaké poučky, stále sa jedná len o teóriu, ktorá neplatí na všetkých, pretože každý sme originál.

 

6.

MÝTUS : Ak chcem navštíviť školského psychológa musím mať veľmi vážny problém.


PRAVDA : Čo je veľmi vážny problém ? Tak ako sme každý odlišný rovnako odlišne pristupujeme k prežívaniu a riešeniu problémov. Je úplne normálne, že niektoré veci nás stresujú alebo trápia viac ako druhých. Neexistuje delenie problémov na vážne a banálne. Dôležité je, ako to v danej chvíli cítiš ty sám. Na základe tohto sa potom môžeš rozhodnúť, či potrebuješ našu pomoc. Školský psychológ si ťa vždy rád vypočuje.

 

7.

MÝTUS : Školský psychológ ma bude testovať a skúmať.

PRAVDA : Aj napriek tomu, že niekedy test použijeme nie je našim cieľom skúmať ťa. Testy nám môžu niekedy pomôcť pozrieť sa na tvoj problém z väčšieho nadhľadu. Najčastejšie však používame rozhovor ☺

 

8.

MÝTUS : Psychológ vždy pozná rýchle a správne riešenie akýchkoľvek problémov, je vždy prítomný a dobre naladený.


PRAVDA : Ja som človek, ty si človek, psychológ je človek. Rovnako ako vy, aj psychológovia sú len ľudia. Napriek tomu, že máme za sebou školu a skúsenosti, ani my nie sme dokonalí. Stane sa, že urobíme chybu, že sa musíme poradiť s niekým iným ak si sami nevieme rady, že sme smutní či nahnevaní.

 

9.

MÝTUS : Už po prvom stretnutí so psychológom mi bude oveľa lepšie a moje problémy zmiznú.

PRAVDA : Žiadny problém, ktorý nás trápi dlhšiu dobu sa nevyrieši za jeden deň. Je úplne normálne, že prejde určitý čas, (počas ktorého sa budeme možno cítiť ešte horšie) kým svoje problémy vyriešime.

 

„Pokiaľ máš stále pochybnosti o činnosti školského psychológa touto cestou ťa srdečne pozývame aby si prišiel k nám. Máš možnosť si vyskúšať aké to u nás naozaj je. Možno sa nám spolu podarí zbúrať ďalší z mýtov. Najlepšie sa predsa učíme z vlastných skúseností“ ☺

Online poradenstvo

Online poradenstvo

 

Aj počas karanténnych opatrení pracuje na našej škole tím školských psychologičiek. Obe sme žiakom a rodičom k dispozícii počas celého pracovného týždňa. Aktívne komunikujeme cez rôzne kanály a môžete nás kontaktovať s akýmkoľvek problémom, ak potrebujete pomocnú ruku. Každý psychológ je viazaný mlčanlivosťou, preto sa na nás môžete s dôverou obrátiť. Celá komunikácia ako aj akékoľvek zdieľané informácie zostávajú len medzi nami a nikto iný k nim nemá prístup.

 

Môžete sa na nás obrátiť, ak:

 

  • prežívate ťažké obdobie a neviete si s tým sami poradiť
  • vás trápia kamarátske alebo rodinné vzťahy
  • sa k vám niekto správa neprimerane, ubližuje vám a vy neviete, na koho sa obrátiť
  • je čokoľvek iné, s čím by ste potrebovali/a pomoc
  • potrebujete len napísať niekomu, kto vás bude „počúvať“

 

Neváhajte nás kontaktovať:

 

Mgr. Lenka Hrušková

Tel.č.: 0908279722

e-mail/MS Teams: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

FB: Lenka Hrušková (školská psychologička)

 

Mgr. Michaela Berkyová

Tel.č.: 0940368516

e-mail/MS Teams: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.